Ak sa už nejaký čas venujete jóge, pravdepodobne ste sa stretli so slovom jama. Jama označuje etické princípy chovania k samým sebe aj k druhým. Patria tu: ahimsá (nenásilie, neubližovanie), satja (pravdivosť, neklamanie), astéja (nekradnutie, neprivlastňovanie), aparigraha (nepripútanosť, nelpenie), brahmačarjá (zdržanlivosť, striedmosť).

Každý z týchto princípov má viacero rovín a uhlov pohľadu, a tým pádom rôzne spôsoby, ako ich môžeme uchopiť. Poďme sa na to pozrieť v dnešnom článku:

Ahimsá – toto slovo sa prekladá ako nenásilie, neubližovanie. Predpokladám, že nám je všetkým jasné, že nie je úplne etické ubližovať niekomu alebo niečomu vo fyzickej realite. Veľa jogínov, prípadne ľudí zaoberajúcich sa nejakou duchovnou cestou to vníma aj smerom ku zvieratám, a preto nejedia mäso. Myslím, že toto je veľmi individuálne, a je na zvážení každého, čo jeho telo potrebuje. Vegánstvo alebo vegetariánstvo nemusí byť vhodné pre každého.

Poďme sa ale pozrieť na iné roviny tohoto princípu. Napríklad neubližovať sami sebe nevhodnými myšlienkami, sťažovaním sa a prehnanou sebakritikou. Neubližovať sami sebe ani druhým ľuďom svojimi slovami. Neubližovať sami sebe utápaním sa v takzvane negatívnych emóciách (Osobne veľmi nepoužívam spojenie negatívne emócie. Emócie sú proste emócie a nevidím zmysel ich rozdeľovať na „pozitívne“ a „negatívne“. To len my si ich škatuľkujeme, pretože jedny nám sú príjemné a druhé nie. Ale to neznamená, že sú negatívne. O tom možno v inom článku.)

Neubližovať sami sebe tým, že robíme to, čo nechceme. A rovnako tak druhým ľuďom. Netlačiť druhých ani sami seba do niečoho, čo s nami nerezonuje. Akceptovať, ak nemám dobrý deň a nie som schopná podať požadované výsledky – neubližovať sama sebe nátlakom. Ako v bežnom živote, tak aj při cvičení jógy. Niektorý deň je proste skvelý a všetko nám ide ako po masle, a inokedy nevládzeme. A je to tak v poriadku. Všetko prebieha v cykloch – raz máme energie viac, inokedy menej.

Je niečo vo vašom živote alebo pri cvičení jógy, v čom sa necítite pohodlne? Ak áno, bolo by možné to zmeniť alebo s tým prestať?

Satja – znamená neklamanie, pravdivosť. Zasa budem predpokladať, že je nám všetkým jasné, že klamať sa nemá 🙂 Ale poďme sa na to pozrieť trochu viac do hĺbky – som skutočne pravdivá vo všetkých slovách, ktoré poviem? Niekedy druhým ľuďom hovoríme také „malé klamstvá“, lebo ich nechceme zraniť a nie sme radikálne úprimný v tom, ako veci vidíme. Možno naplno neprejavíme svoj názor, ale trochu to upravíme a časť vynecháme, lebo „čo by si o tom pomysleli ostatní“. Alebo otvorene neprejavíme svoje emócie – možno nás niečo rozruší, nahnevá, zraní, ale my sa tvárime, že je všetko v pohode.

A rovnako tak je dôležité byť pravdivý sám k sebe. Som schopná ja sama pred sebou pravdivo priznať svoje temné stránky? Som ochotná pravdivo uvidieť svoje limitujúce presvedčenia? Svoje bloky? Svoje emócie? Som úprimná a pravdivá v tom, čo žijem? Je toto skutočne život, aký chcem žiť? Je toto skutočne práca, akú chcem robiť? Sú toto skutočne ľudia, akými sa chcem obklopovať? Sú toto skutočne aktivity, akými chcem tráviť čas?

Áno, pravda niekedy bolí, a práve preto ju veľakrát skrývame sami pred sebou. Je to proste pohodlnejšie a naše ego sa nás tým snaží ochrániť. Pretože keď sa pozrieme pravde o nás samých do očí, tak sa nám môže veľa vecí zboriť. A budeme musieť budovať nanovo. A do toho sa nám nechce…

Otázka je, či vám to za to stojí? Ste ochotní vidieť pravdu?

Astéja – nekradnutie, neprivlastňovanie. Neokrádať druhých ľudí o ich čas, energiu, pozornosť. Ale ani seba. Naozaj venujem svoj čas a pozornosť tomu, v čom vidím zmysel? Alebo okrádam sama seba o čas a venujem ho neproduktívnym, nikam nevedúcim aktivitám? Dovoľujem druhým ľuďom okrádať ma o moju energiu? Alebo ja sama okrádam o energiu druhých ľudí?

Mimochodom, toto robíme skoro všetci – nevedomky. Proste sme tak boli naučení fungovať. Ak nemáme dostatok energie, tak o ňu nevedomky oberáme druhých, lebo sami nemáme svoj zdroj v sebe ani v tom „väčšom, čo nás presahuje“, nie sme napojený na Vyšší Zdroj ani Matku Zem. Alebo sme naučení neustále svoju energiu dávať druhým, aby nás mali radi.

Ďalším bodom, nad ktorým sa môžeme pri tomto princípe zamyslieť, je neprivlastňovanie si výsledkov práce druhých ľudí. Na tej najviditeľnejšej úrovni to je asi každému jasné, ale čo tak sa pozrieť napríklad na dnešný fenomén toho, ako má každý na všetko svoj patent, svoju ochrannú známku? Do určitej miery to je niekedy logické, že človek chce ochrániť svoje znalosti, svoj produkt. Ale na druhej strane, veľká časť znalostí a vedomostí pochádza z minulosti. To, na čo vedci prichádzajú v dnešnej dobe a majú na to racionálne odôvodnenia, bolo známe starovekým kultúram už tisícky rokov, len to možno inak pomenovali, ale podstata je tá istá.

Ja osobne nerozumiem napríklad ani tomu, keď si niekto robí patent na nejaký nový typ jógy. Jóga je učenie staré tisícky rokov a logicky sa v priebehu času vyvíjala a pridávali sa nové znalosti. A tým ako je každý človek iný, tak ak bude vyučovať jógu, prirodzene do toho pridá niečo svoje. Ale je nutné si na to hneď vytvárať ochrannú známku, len aby sme sa odlíšili? Ja toto vnímam ako privlastňovanie si učenia, ktoré tu bolo dávno pred nami. A aj bude dávno po nás.

Existuje vo vašom živote nejaká aktivita, pri ktorej cítite, že vás okráda o energiu, čas alebo pozornosť? Je možné s tým niečo spraviť?

POKRAČOVANIE V ĎALŠOM ČLÁNKU >>>